Čo si myslíte o literárnom festivale, ktorý ponúka ľuďom možnosť stretnúť sa s literatúrou v trolejbusoch mestskej hromadnej dopravy či na uliciach?

Literatúra práve dnes potrebuje všemožnú propagáciu, nemám to slovo rád a nemám rád ani slovo reklama. Ale literatúra potrebuje, aby sa o nej hovorilo. Aby sa oživila tradícia čítania, ktorá na Slovensku i v Česku bola po stáročia veľmi silná a v súčasnosti ochabuje. Ľudia majú internet a televíziu. Myslím si, že usporiadať literárny festival je veľmi záslužné. Je to v podstate jediná možnosť, ako hovoriť o literatúre. Keď knižka vyjde, väčšinou si to nikto nevšimne. Ale vo chvíli, keď sa nejakým spôsobom kultúrne akcie kumulujú, podujatie si médiá všimnú. Preto to považujem za veľmi užitočné a priamo nutné.

Aký je váš vzťah k novým technológiám, napríklad k internetu?

Internet mám doma a používam ho na svoju veľkú radosť a úžitok. Nedávno som písal fejtón o živote na dlh. Keby som to písal pred dvadsiatimi rokmi, musel by som ísť do knižnice a tam hľadať. Na internete si človek okamžite nájde, koľko bolo exekúcií, aký je dlh na osobu, aká je zadlženosť domácností... Počas desiatich minút máte všetky čísla, potom sa vám už krásne píše. Takže, pokiaľ sa internet nestane hltačom času, ale iba pomocníkom v práci, je to geniálna vec. Vo chvíli, keď si ľudia k tomu sadnú a iba tak surfujú bez ladu a skladu, zmení sa na zlodeja času. Miesto toho, aby pomáhal, prispieva iba k roztržitosti. A naša doba je veľmi roztržitá...

Beáta Jarošová,

novinársky workshop